"Je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa,
ktorý jaskyňu celoročne obýval a odchovával tu svoje mláďatá. V
súčasnosti je sídlom siedmich druhov netopierov a 70 druhov
bezstavovcov," uviedol Zuskin. Z jaskynných bezstavovcov je podľa
jeho slov pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší
výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov.
Hoci boli vstupné časti jaskyne oddávna tamojším obyvateľom známe ako
Diery pod vŕškami, pokračovanie jaskynných priestorov bolo objavené až v
roku 1922. "Po niekoľkých dňoch kopania, 8. júla 1922 Ondrej Adolf
Húska s pomocou Adolfa Somra prenikli do hlavných a neskôr
sprístupnených priestorov jaskyne. Jaskyňa zaujala vo Važci pôsobiaceho
akademického maliara Františka Havránka, ktorý si ju prenajal od
važeckého urbáru a provizórne sprístupnil už v roku 1928," povedala
manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína
Bocková. Oficiálne ju pre verejnosť sprístupnili od roku 1934.
SSJ si v piatok pripomína 100. výročie objavenia Važeckej jaskyne
slávnostným zhromaždením. Zorganizovala ho v spolupráci s obcou Važec,
Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva, Slovenskou
speleologickou spoločnosťou a Domom Jana Hálu vo Važci.